Štátne kontroly na švarc systém v posledných týždňoch 

Nestačí mať dobre napísanú zmluvu. Rozhodujúce je, ako spolupráca so živnostníkom funguje v skutočnosti.

V posledných týždňoch riešime viacero kontrol a správnych konaní, pri ktorých inšpektoráty práce preverujú spoluprácu spoločností so živnostníkmi. Kontrola sa pritom nezameriava iba na zmluvu o dielo alebo zmluvu o poskytovaní služieb. Inšpektori preverujú najmä reálny spôsob výkonu práce.

Kto všetko to kontroluje?

Kontrolu „švarcsystému“ resp. závislej činnosti nemusí vykonávať iba inšpektorát práce. Daňový úrad alebo Úrad pre vybrané hospodárske subjekty môžu pri správe daní preverovať faktúry, zmluvy, dochádzku, komunikáciu aj to, kto a akým spôsobom služby skutočne vykonával. Inšpektorát práce kontroluje, či sa pod obchodnou zmluvou v skutočnosti neskrýva závislá práca a nelegálne zamestnávanie. Ak zistenia nasvedčujú spáchaniu trestného činu, vec môže preverovať aj polícia, napríklad pre podozrenie z nezaplatenia dane a poistného alebo neoprávneného zamestnávania podľa Trestného zákona. Jedna kontrola preto môže viesť k ďalšej kontrole, správnemu konaniu alebo aj k trestnému konaniu.

Čo sa zmenilo od roku 2026?

Od 1. januára 2026 bola z § 1 ods. 2 Zákonníka práce vypustená podmienka, podľa ktorej sa závislá práca musela vykonávať „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.

Závislou prácou je dnes práca vykonávaná:

  • vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti,
  • osobne pre zamestnávateľa,
  • podľa pokynov zamestnávateľa,
  • v mene zamestnávateľa.

Skutočnosť, že si živnostník formálne určuje pracovný čas sám, preto už nevylučuje existenciu závislej práce. 

Čo inšpektori pri kontrole zisťujú?

Z našich skúseností vyplýva, že rozhodujúcu úlohu môžu mať vyjadrenia osôb priamo na pracovisku.

Kontrola sa môže pýtať napríklad:

  • Kto prideľuje živnostníkovi jednotlivé úlohy?
  • Kto určuje spôsob vykonania práce?
  • Môže živnostník zákazku odmietnuť?
  • Môže za seba poslať inú osobu?
  • Používa vlastné pracovné prostriedky?
  • Zodpovedá za výsledok a vady svojho diela?
  • Vystupuje vo vlastnom mene alebo v mene spoločnosti?
  • Nesie reálne podnikateľské riziko?

Samotná pravidelná fakturácia, práca v priestoroch objednávateľa alebo spolupráca iba s jedným klientom ešte nemusí automaticky znamenať švarcsystém. V spojení s osobným výkonom práce, záväznými pokynmi a faktickou podriadenosťou však môže predstavovať závažné riziko.

Zmluva verzus realita

Najčastejšou chybou je presvedčenie, že kvalitná obchodná zmluva vyrieši celý problém.

Nevyrieši.

Ak je v zmluve uvedené, že živnostník pracuje samostatne, ale v skutočnosti mu vedúci každý deň prideľuje úlohy a kontroluje ich splnenie, inšpektorát bude posudzovať najmä reálnu prax.

Čo odporúčame urobiť teraz?

Podnikatelia spolupracujúci so živnostníkmi by mali preveriť:

  1. zmluvnú dokumentáciu,
  2. skutočný spôsob zadávania a kontroly práce,
  3. internú komunikáciu so živnostníkmi,
  4. používanie pracovných pomôcok, e-mailov a firemných systémov,
  5. fakturáciu a zodpovednosť za výsledok,
  6. pripravenosť pracovníkov a manažmentu na otázky pri kontrole.

Kontrola sa nezačína príchodom inšpektora. Začína tým, ako so živnostníkmi spolupracujete dnes.

Tejto téme sa budeme prakticky venovať aj na školení „Štátne kontroly a vyšetrovanie v podnikaní a zamestnávaní: Inšpekcia práce, Polícia, Daňový úrad, čo (ne)robiť a ako sa pripraviť“. Na konkrétnych prípadoch si ukážeme, ako sa pripraviť na kontrolu spolupráce so živnostníkmi, ako reagovať na požiadavky kontrolných orgánov a ktorým chybám sa vyhnúť.

Štátne kontroly na švarc systém v posledných týždňoch 
Scroll to top